Ja a môj drahý sme novinári, roky pracujúci v susedných redakciách. Prešli sme postupne od fázy kolegovskej, cez kamarátsku až po tú najkrajšiu, manželskú. Prvú pusu sme si dali v jazdnej dráhe autobusu, a už toto naznačuje, že sme úplní blázni. Blázni do seba, do života, do cestovania… a do divadla.

V lete roku 2010 sme si dali naše prvé divadelné rande v Mestskom divadle Brno, hrali vtedy muzikál Bedári. V apríli 2014 sa dosky rovnakého divadla stali dejiskom nášho svadobného sľubu a aby ten krásny sen bol ešte magickejší, počas obradu nám zaspieval pán spevák, ktorý vtedy pred štyrmi rokmi hral hlavnú úlohu v Bedároch.

Sen o svadbe v divadle nebol vôbec ľahko realizovateľný, už len preto, že sme obaja Slováci a to sa českým úradom spočiatku nepozdávalo. Ale povedali sme si, že sa nevzdáme a nepoložia nás žiadne byrokratické prekážky. Nakoniec všetko prebehlo nad naše očakávania!

Svadba bola plná slnka, lásky, dobrej energie. Bola naša. Zážitková. So skvelými hudobníkmi, s kúzelníkom. Bez obligátnych tradícií, ktorým aj tak nerozumieme, zato sme však zaviedli tradície nové. Nevesta napríklad po polnoci prijala výzvu kamaráta, športového reportéra, a v svadobných šatách predviedla dvadsať klikov. Nemenej zaujímavým bol i samotný obrad. Ženích mi už dávnejšie dal ultimátum, že pokým sa nenaučím mená kompletnej futbalovej jedenástky FC Barcelona, nevezme si ma. Prekvapila som ho priamo v divadle a pred pobavenými zrakmi našich najbližších som tesne pred výmenou prstienkov sypala z rukáva: „Messi, Neymar, Iniesta, Xavi, Alves…“

Namiesto svadobnej agentúry som s kamarátkami zorganizovala „dekoračný výbor“. Cieľom bolo vytvoriť priestor, ktorý by hosťom ponúkol akýsi vizuálny prierez našou láskou. V každom kúte reštaurácie, kde prebiehala hostina, boli vlastnoručne maľované citáty či naše fotky z ciest po svete. Príjemným spestrením bolo 150 látkových, plstených a papierových srdiečok, ktoré som si nechala vyrobiť v jednej zo slovenských chránených dielní od ľudí s mentálnym postihnutím. Podarilo sa im neuveriteľné – vdýchli neživým predmetom dušu.

Na záver jeden môj „highlight” moment svadobného dňa:
Stála som hore na schodoch pred tichou divadelnou sálou a naši huslisti začali hrať prvé tóny svadobného pochodu (Music of the Night z muzikálu Fantóm opery, ktorý sme videli 27x v divadlách od West Endu po Broadway). Tento okamih som si v hlave vizualizovala snáď 1000-krát, ale realita bola… wooow, to sa ani nedá opísať. Prízemný strach, že spadnem na vysokých podpätkoch, úplne zmizol. Každým krokom vo mne rástol pocit, že lietam… a ten pocit ma vlastne neopustil dodnes. Byť šťastne vydatou ženou je úžasné!

fotografie Martin Baumann a Michal Lukáč | vizáž nevěsty Radka Grulichová | šaty nevěsty Vera Wang | květinová výzdoba La Tulipa | místo obřadu Městské divadlo Brno | recepce restaurace Thalie