Svatba „na lidovou nótu“ není v dnešní době až tak běžným jevem. Proto jsem moc ráda, že se najde několik párů, kterým jsou právě folklór a tradice srdci blízké. Tak jako Tatianě a Mariánovi, kteří se rozhodli pro svatbu v Detvanském kroji. Přečtěte si krásná slova, tentokrát napsané ženichem, doprovázené krásnými fotografiemi LUCIE SEKEROVÉ.

Očima ženicha Mariána

---

“Chcem sa naučiť po anglicky”, povedala, keď sme sa prvý krát stretli.
To bol začiatok nášho spoločného príbehu.

Objavila sa v mojom svete len tak. Náhle. Bez prípravy.
Ja som bol lektor angličtiny a ona moja žiačka.
A nie obyčajná.
Bola výnimočná.

Na Vianoce mi priniesla darček. Domáce koláče.
Pripravila mi aj ďalšie prekvapenie. Navarila mi najlepší puding na svete. Potajomky mi ho priniesla priamo do firmy.

Ja som mal hory, kde som trávil veľa času prípravou na horolezeckú expedíciu, ona mala svoj koníček.
Bola tanečníčkou.
Folklórnou tanečníčkou.
Tréningy, tréningy a ešte raz tréningy. Potom vystúpenia. A zase tréningy.

Stretávali sme sa na hodinách angličtiny, písali si na internete, posielali správy a snívali sen o spoločnej budúcnosti.

Príbeh pokračoval ďalej. Jedného dňa sa objavila v Rači, šli sme spolu na prechádzku do lesa a sen sa stal skutočnosťou. Bolo to naše prvé rande. Všade bol sneh, zima, ale nám to nevadilo. Hrial nás ten príjemný pocit, že už nesnívame.

Nasledovali folklórne festivaly, vystúpenia, spoločné výlety. Ľudová hudba nás sprevádzala na každom kroku. Naučil som sa rozoznávať kroje, klobúky, tanečné kroky a typické ľudové prvky.
Nedeľa bez folklórnej hitparády Kapura nebola nedeľou.
Ľudová hudba ma tak okúzlila, že ja, chlapec z Bratislavy, som začal hrávať na heligonke.
V skrini vedľa oblekov mi už visí aj ľudová košela a klobúk.
Pribudli aj pravé, ručne robené krpce.

Hôr som sa však nevzdal. Pred rokom, počas expedície na jednu z najmrazivejších hôr sveta som urobil to, čo urobí každý chlap, keď nájde tú pravú. Priamo pod vrcholom Mt McKinley, na ďalekej Alijaške vo výške 6000 metrov pri -40°C som pochopil čo v živote hľadám, cvakol som spúšť na fotoaparáte a urobil som čiernobielu fotografiu, ktorá navždy zmenila naše životy.

Bol som na nej ja s vysnívanou horou.
V rukaviciach som držal veľký kus papiera.
Na ňom bola otázka, ktorú som už dlhšie nosil v hlave.

Po pár týždňoch, v slnkom zaliatej dedinke Čičmany, na heligonkovom festivale som poklakol, vytiahol prsteň, fotku a ona povedala ÁNO.

Nasledovali mesiace plánovania, príprav a dolaďovania detailov.

Keď uzrelo svetlo sveta naše svadobné oznámenie s tradičnými ľudovými ornamentami z neďalekých Vajnor, vedeli sme, že sme veľmi blízko.

A samotná svadba?
Samozrejme, že v kroji. A hneď z Detvianského kraja. Ten nás najlepšie vystihuje.
Je farebný, temperamentný, ba priam beťársky.

Fotenie na malebnom salaši Zbojská s našou skvelou fotografkou Luckou bolo veľmi príjemne predjedlo.
Potom nasledoval hlavný chod – svadobný obrad v Račianskej obecnej záhrade, pod holým nebom, do tanca nám hrali husličky ľudovej hudby. Nasledoval presun vláčikom Prešporáčikom a potom zaslúžený dezert – veselka v kruhu najbližších v našej zelenej, tradične vyzdobenej záhrade.

Domáce pagáče, pomazánka, koláče od babičky z Račianského trhu, silná rumová torta, račianske vínko, tuhuo a pečené prasiatko.
Všetci jedli, pili, tancovali a do rána bieleho sa radovali.

A náš príbeh?

Ten pokračuje ďalej…

fotografie Lucia Sekerová | výzdoba obřadu, zahrady, květiny, vývazky svadbolina | lidové kroje Folklormania | svatební oznámení Champeriko | svatební dort Tortové kráľovstvo | lidová hudba Kuštárovci | obřad Obecná záhrada v Rači, Bratislava | lokalita Zbojnícky dvor – Salaš Zbojská

…